Twilight FF

PO PIATICH ROKOCH...

Aireen Nelsonová

„Daren,“ cítila som, ako sa ma dotýkal. Celou svojou bytosťou som vedela, že to čo robíme je správne. Nikomu tým predsa neubližujeme. Nemohla som ho prestať bozkávať. Bol preč tak dlho. Celé tri mesiace som nemohla byť s ním kvôli vyhrážkami prichádzajúcim zo strany upírov. Občas aj vlkolakov. Hrozne mi chýbal. Potrebovala som mu dať najavo svoju lásku. Daren mal pravdu. Nám čas plynie inak. Láska trvá dlhšie a všetky pocity sú oveľa intenzívnejšie. Hlavne v mojom prípade. Stala som sa krížencom medzi dvoma druhmi. Stalo sa mi to po pôrode. Moje dieťa ma zmenilo do takej podoby. Môj syn bol takisto tiež taký. Dosť divoký, neposedný s absolútne nevypočítateľnou povahou.
Jemne sa pohrával s mojím tričkom. Pomaly sa dotýkal pokožky, ktorá tak veľmi potrebovala jeho pohladenie.
„Všetko je v poriadku. Ordináciu opäť budem môcť otvoriť. Budeme si musieť dávať pozor, ale rozhodne nedovolím, aby nám niekto ubližoval. Nell sa za teba prihovorila. Je rada, že si ju predo mnou zachránila... Okrem toho si tiež aj upírka. Už nemajú v rukách žiadne zbrane proti nám. Obe strany sa s tým musia zmieriť,“ pomohla som mu zobliecť si nohavice. Pomaly som mu ich stiahla.
„Edward sa tiež za nás prihováral. Vraj nám majú dať pokoj, ak nechcú, aby sa proti nim postavil. Nakoniec je to správny chlap. Cullenovci boli ku mne takisto veľmi milí. Až mi bolo ľúto, že som sa k nim choval tak odmietavo,“ odvetil spokojne. Chvíľu sme len stáli v objatí.
„Som rada, že sa všetko dalo do poriadku. Ľúbim ťa, Daren,“ chcela som, aby to vedel. Nikdy predtým som sa neodvážila to vysloviť nahlas.
Usmial sa a zopakoval tie slová. „Ľúbim ťa, Aireen,“ potrebovala som to počuť, aspoň raz v živote.
Nežne som dokončila vyzliekanie. Opäť som pred ním stále nahá. Netrpezlivo som čakala na jeho dotyky. Obdivovala som jeho telo, aj keď sa stále objavovali nové zranenie. Dotkla som sa tej chladnej pokožky. Vychutnávala som si silu toho jedinečného kontaktu. Pobozkala som ho na citlivé miesto. Dovolila som svojim inštinktom, aby ma správne viedli.
Daren zastonal, keď som sa dotkla jeho penisu.
Nie všetko čo sme prežili bolo nádherné. Hádali sme sa, občas sme sa spolu ani nerozprávali. Náš vzťah bol napriek tomu veľmi dobrý. Obaja sme boli verní nášmu sľubu. Ak medzi nami nastali nezhody, nešli sme sa vyplakať do cudzieho náručia. Život sme brali taký, aký je. Žili sme pre túto chvíľu. Pre dnešok.
Počúvala som jeho spokojné stony. Vnímala som rozkoš, ktorú prežíval. Lichotilo mi, že ju prinášajú práve moje ústa.
Potom ma pobozkal a položil na posteľ. Oplatil mi všetku moju starostlivosť. Prenikol do môjho tela. Spojili sme sa, navzájom sme si vychutnávali našu blízkosť. Prispôsobili sme sa potrebám svojich tiel. Bolo nám spolu dobre. To som považovala za dôležité.
Podarilo sa nám vystihnúť čas, keď sme neboli ani unavení, ani podráždení. Cítila som jeho pohyby. Chcela som ho mať pri sebe čo najbližšie. Zúfalo som potrebovala každý jeho dotyk.

***

„Mami, kedy sa vráti ocko?“ môj syn Andrew sa ma pevne držal za ruku. Lízal jahodovú zmrzlinu a neustále mi kládol otázky. Náš pes Spider poskakoval okolo mňa. Preťahovali sme sa pomocou vodidla.
„Večer určite príde. Zajtra pôjdeme na chatu aj s naším psom. Ešte sa musíme trochu pripraviť...“
Už som sa nemohla dočkať. Zabehať si vo voľnej prírode bolo pre mňa veľmi príjemné.
„Veľmi sa teším, rád pozorujem zvieratká, ale veľmi mi nechutí ich krv. Mami, prečo ocko nemôže jesť normálne jedlo a my áno?“
„Daren je úplný upír. Jedlo mu vôbec nechutí. Ty si polovičný upír a môžeš si svoju potravu sám zvoliť. Krv však občas tiež potrebuješ. Ja mám len pár upírskych daností. Dostala som ich od teba,“ prešla som mu rukou po hustých vlasoch.
„Hlavne, že nás ľúbi. To jediné je dôležité. To, že potrebuje krv mi vôbec neprekáža,“ odvetil spokojne.
„Čo sa stane, keď sa narodí môj obraček. Aj on ti niečo dá?“ opýtala sa nesmelo.
„Vedel, že som opäť tehotná,“ spoznal, že sa opäť veľmi rýchlo mením.
„Áno, dostanem opäť výnimočný dar.“
„Pozri mami, tam je Bella!“ malou rúčkou ukázal na ženu, ktorá sa k nám priblížila. Bola krajšia ako ja. Mala oveľa viac síl. Napriek tomu sme sa veľmi zblížili.. Boli sme určitým spôsobom prepojené.
Držala za ruku svoju dcéru. Svoju jedinú istotu vo svete plnom nástrah. Spoločne sme prešli kus cesty, ale napokon sme sa nedokázali úplne rozdeliť.

Koniec